Kameničná bola ešte v roku 1530 zaľudnená. Počas tureckých nájazdov celkom spustla a ešte v roku 1669 ju  spomínajú ako pusté, opustené miesto . V roku 1681 dal Leopold I. postaviť na jej území vodný hrad, ktorý zveril Štefanovi Zichymu. Ostatné časti chotára vlastnili viaceré zemianske rody. V priebehu 18. storočia bola obec  často ohrozovaná povodňami, dôsledku toho boli obyvatelia nútení sťahovať sa na západ od rieky a vybudovať dedinu na dnešnom mieste.  Na ostatných častiach chotára hospodárila rodina Posárových, mali dokonca privilégiá vidieckeho mesta. Neskôr tu dostal kráľovskú donáciu František Gyulai.

V 19.stor. bolo v dedine 98 zemepánov. Nakoniec sa celé územie dostalo do vlastníctva ostrihomského arcibiskupstva a Gejzu Pulayho. V roku 1787 mala Kameničná 32 obytných domov a 381 obyvateľov. V roku 1828 tu bolo 36 bytov a 349 obyvateľov. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom.
K obci verejnosprávne patrili osady Balvany so 115 obyvateľmi, Kráľka s 58 , Čierny Chrbát so 42, Piesky 157, Sady so 46 a Lohót s 59 obyvateľmi. Spoza Váhu patrili sem ešte Veľký ostrov, Kindeš a Kava. Časť týchto usadlostí sa v druhej polovici 20 stor. oddelila od Kameničnej. Stratou osád sa podstatne znižoval počet obyvateľov obce. V r. 1948 bol ešte ich počet 2838, kým v r. 1970 bolo 2109 evidovaných obyvateľov.
Majitelia povodňami zničených a zrútených domov v 18 storočí dospeli k rozhodnutiu, že svoje domy postavia na bezpečnejších parcelách, ďalej od rieky. Tak sa dostala obec na svoje dnešné miesto. V roku 1898 a 1903 spôsobili veľké škody opäť povodne. V tej dobe mala obec 153 domov a 1431 obyvateľov.
Písomnosti obce pred revolučnými rokmi 1848-1849 až do r. 1858 vybavovala šľachta. Vtedy si v obci zvolili notára v osobe Jozefa Csapkovicsa, ktorý zostal v tomto úrade až do r. 1862.Od roku 1862 ho nasledoval v notárstve Štefan Maráz. V roku 1910 bol postavený Obecný úrad s nákladom 20 000 forintov. Obec nemala peniaze, preto si vedenie obce zobralo pôžičku na výstavbu od novozámockej ľudovej banky.
V 19. storočí /až do roku 1884/ obec nemala ani poštový úrad. V týchto rokoch prichádzali poštové zásielky na komárňanskú poštu, kde si ich mohli adresáti vyzdvihnúť osobne, alebo cez poslíčka. Prvý poštový úrad v dedine bol postavený v roku 1884 a prvým poštmajstrom sa stal Benjamin Petocz.
Kameničná do r. 1763 nemala školu. V prvej polovici 18.stor. prebiehalo vyučovanie na viacerých miestach, v súkromných domoch na fare a inde. Na začiatku druhej polovice storočia zakúpila obec pozemok na križovatke Hlavnej a Majstrovskej ulice a tu postavili novú školu. Bola spojená s bytom “majstra” učiteľa. Pravidelne pribúdajúci počet detí pobádal vedenie obce k postaveniu takej školy, ktorá bude mať dve triedy. V roku 1896 rozhodli o výstavbe novej dvojtriednej školy. Pre tento účel zakúpili pozemok, ktorý bol naproti katolíckemu kostolu. Na tomto pozemku postavili školu s dvoma triedami, ktoré v 20.storočí postupne rozširovali a modernizovali. Stavebné práce začali na jar 1897, začiatkom mája školu dokončili a odovzdali do užívania 19.septembra. Vyučovanie sa začalo v druhej polovici septembra pod vedením Jozefa Schideka, učiteľa z Kameničnej.

Agrodružstvo Kameničná

Poľnohospodárske družstvo v Kameničnej bolo založené v roku 1948 pod názvom Jednotné roľnícke družstvo v Kameničnej. V roku 1972 sa družstvo zlúčilo s JRD v Čalovci a vo Violíne a v roku 1973 s JRD Hadovce, čím vzniklo JRD Gábora Steinera so sídlom v Kameničnej, ktorého právnym nástupcom je Agrodružstvo v Kameničnej. Agrodružstvo v súčasnej dobe hospodári na ploche 2746 ha poľnohospodárskej pôdy, z čoho je 2519 ha ornej pôdy. Nosným pilierom rastlinnej výroby je výroba zrnín, najmä ozimnej pšenice, kukurice a jarného jačmeňa. Agrodružstvo sa zameriava aj na ovocinárstvo, najmä na pestovanie jabloní a broskýň. V špeciálnej rastlinnej výrobe pestujeme hlavne cibuľu kuchyňskú, lahôdkovú kukuricu, zelený hrášok a koreňovú zeleninu. Živočíšna výroba sa zameriava najmä na chov hovädzieho dobytka, ošípaných, hydiny a chov brojlerových moriek. Podľa dosiahnutých hospodárskych výsledkov Agrodružstvo v Kameničnej patrí medzi stabilizované, dobre hospodáriace poľnohospodárske podniky v našom okrese. Súčasný počet pracujúcich členov je 171 osôb, členov – dôchodcov je 192 a členov bez pracovnej účasti v družstve je 134 osôb. Družstvo prevádzkuje závodnú kuchyňu, ktorá zabezpečuje stravovanie okrem družstevníkov aj pre školskú družinu, dôchodcov obce a ďalších záujemcov.

Obec v druhej polovici 20. storočia

Kameničná v posledných piatich desaťročiach druhého tisícročia (1948 – 1989) prežívala dobu socializácie poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu. Zároveň však veľká povodeň v roku 1965 a politický prevrat v roku 1989 dopomohli k novej výstavbe a modernizácii obce. Kameničná mala v 50 – tych rokoch 20. storočia 3000 obyvateľov, potom odpojením jednotlivých osád a moderným sťahovaním národa, po sčítaní ľudu v roku 1990 tu žilo iba 1759 obyvateľov. Zloženie obyvateľstva podľa národnosti bolo takéto: 1459 občanov maďarskej národnosti, 277 občanov slovenskej národnosti, 23 občanov iných národností: Česi, Nemci, Bulhari.
Povodňou bolo zničených viac ako polovica domov obci. Po povodni v roku 1965 sa začala výstavba za pomoci štátu a patronátnych okresov. Za dva roky bola obec znova postavená. Postavili 200 domov, za toho 20 poschodových. Charakteristické sú tu 3-4 izby, predsieň, kúpeľňa, splachovacie WC, ústredné kúrenie a vlastná, neskoršie spoločná vodovodná sieť. V poslednom desaťročí storočia sa začala výstavba plynovodu dediny. V roku 1995 ukončili v uliciach dediny uloženie plynového potrubia. V roku 1996 mala väčšina rodín zavedený plyn. V rámci rozvoja obce bol postavený hostinec, nákupné stredisko s potravinami, mäsiarstvom, mliekareň a cukráreň. Bola postavená jednoposchodová budova škôlky pre 70 detí a pre potreby celej obce kultúrne stredisko s kolkárňou, javiskom, kinom a plesovou sálou.

Pamätník hrdinov padlých počas II.svetovej vojny

3. októbra 1998 bol odhalený pamätník hrdinov padlých počas II. svetovej vojny. Pamätník sa nachádza v parku pri ulici Vízvár. Tento park dostal meno Park padlých hrdinov. Na pomníku nie sú vypísané mená padlých .

Fotogaléria: