Východnú časť Žitného Ostrova rozdeľuje na dve časti rad nízkych kopcov. Toto kopcovité pásmo sa tiahne od Komárna západným smerom, zo začiatku iba vo veľmi tenkom pruhu, pri Zlatnej na Ostrove sa však rozširuje a obracia sa na severozápad. Kameničná sa rozprestiera na severe od pásma týchto kopcov. Počasie druhého a tretého desaťročia sa úplne zmenilo. Množstvo zrážok v Kameničnej bolo 600 mm v ročnom priemere. Zrážky v roku 1965 však predstavovali 800 mm a viac.

Nižšie položené miesta a dná močiarov Žitného Ostrova v 17 a v 18 storočí pokrývala voda vo väčšej časti roka. Z hľadiska úrody boli tieto miesta nepoužiteľné. Obyvateľstvo dedín viedlo bezvýsledný zápas o ich odvodnenie. Valné zhromaždenie v rokoch 1640 a 1657 rozhodli o výstavbe odvodňovacích kanálov. Komárňanská župa rozhodla r. 1828 o stavbe ochranných hrádzí a stavidiel . V zmysle tohoto uznesenia boli postavené v chotári Kameničnej dva kanály s príslušnými čerpacími stanicami na odvádzanie spodných vôd späť do Váhu. Jeden z kanálov zbiera spodné vody od Kolárova po Kameničnú, či jej západnú časť.

Zmeny nastali aj v poľnohospodárskej výrobe. Začiatkom 19.storočia sa po oboch brehoch Váhu rozprestieralo niekoľko tisíc holdov lúk a vŕbových lesov. Väčšiu časť lúk začali v polovici minulého storočia rozorávať a premieňať na ornicu. V minulosti bola Kameničná chýrnym producentom sena, dnes je to už minulosť. Okrem produkcie sena tu rozkvitlo aj pestovanie obilia, tabaku a ovocia. Centrom pestovania tabaku bol Veľký piesok.

Agrodružstvo sa v minulosti zaoberalo pestovaním obilia, ovocia a záhradníckych plodín. Ich špecialitou bola sója a iné druhy zeleniny. Ovocie /jablká, broskyne/ pestovali na viac ako 100 hektároch. Pri priemernom výnose to bolo 100 vagónov plodín. Osevná plocha kukurice dosahovala 1000 ha. Pestovanie kukurice v takomto množstve bolo založené na zmluve o spolupráci so Štátnym majetkom v Bábolne /MR/, podpísanej v sedemdesiatych rokoch.

Obyvatelia dediny sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom, jako súkromne hospodáriaci roľníci, nádenníci alebo bíreši. Na prelome storočia pracovali mnohí na výstavbe hrádzí na rieke Váh, v roku sa začala výstavba železničnej trate Komárno-Kolárovo, ktorá si vyžiadala veľa pracovnej sily. Po prevrate v roku 1918 sa utvoril Štátny majetok v Balvanoch, kde najímali pracovníkov a žencov z dediny.

Pôda:

Druh pôdy: Poľnohospodárska
Podľa využitia: Orná pôda
Rozloha v ha: 2317

Druh pôdy: Poľnohospodárska
Podľa využitia: Záhrady
Rozloha v ha: 52

Druh pôdy: Poľnohospodárska
Podľa využitia: Ovocné sady
Rozloha v ha: 153

Druh pôdy: Poľnohospodárska
Podľa využitia: Vinice
Rozloha v ha: 1068

Druh pôdy: Poľnohospodárska
Podľa využitia: Trvalé trávne porasty
Rozloha v ha: 241

Druh pôdy: Lesný pozemok
Rozloha v ha: 218

Druh pôdy: Ostatné
Rozloha v ha: 224